Slávne časy výroby preslávenej modranskej majoliky sú už dávnou minulosťou a fabrika postupne, ale isto chátra. Mesto si snaží udržať svoje renomé aspoň výrobou kvalitného vína z okolitých vinohradov. To si myslím, že sa im celkom aj darí, keďže 12. ročník Dňa otvorených pivníc bol beznádejne vypredaný už pár dní pred samotným začiatkom. Ako chutí víno z karpatských svahov sme sa rozhodli preskúmať na vlastnej koži, a tak sme nasadli na miestny autobus a vydali sa za ďalším enologickým zážitkom.
Po vyzdvihnutí festivalového „vercajchu“ sme si to namierili do pivnice Vína Šimonovič. Tento krát som začal moje putovanie vcelku netradičnou odrodou Breslava. Príjemne voňavé, aromatické víno s nádychom grapefruitu vo mne prebudilo doposiaľ spiace zmysly. Pre tých, ktorí sa dodnes nestretli s touto záhadnou révou, ide o kríženec Chrupky Ružovej s Tramínom Červeným a následne s talianskou odrodou Santa Maria d´Alcantara. Istú dobu bola vyradená, avšak od roku 2004 je opäť právoplatnou súčasťou vinohradníckeho sveta. O veľké divy sa postaralo vinárstvo Malé Divy, ktoré nám naservírovalo dokonalú vzorku Irsai Oliver s jeho tradičnou muškátovou vôňou. Jeho vyváženú chuť sme zajedli ukážkovými domácimi pagáčikmi.
Po sľubnom úvode sme sa presunuli k zastávke autobusu, ktorým sme sa odviezli do zariadenia vinárstva Elesko. Elegantný komplex pôsobí zvonka vskutku honosne, veď nie nadarmo získal ocenenie stavba roku 2010. Pri príchode dovnútra nás oslovila šarmantná hosteska, ktorá nam doporučila vyskúšať tzv. „vyzliekacie vino“ Sauvignon. Čo tým v skutočnosti myslela sa môžeme len domnievať. Jeho príjemné tóny po broskyniach a bazovom kvete nesklamali naše očakávania a vôbec neľutujem, že sme sa naň nechali nahovoriť. Okrem toho nám učarovala aj nestarnúca Pálava s jemne korenistou dochuťou. Celý komplex je moderne zariadený, ktorý dopĺňa nadčasová reštaurácia a Zoya múzeum, kde sa milovníci umenia môžu pokochať úchvatnými maľbami svetoznámeho umelca Andyho Warhola. Je vidieť, že v Elesku to s dokonalosťou myslia absolútne vážne.
Po necelej hodinke sme opäť nasadli na autobus a namierili si to späť do Modry. Cestou sme sa zastavili u populárneho vinohradníka a vinára profesora Fedora Malíka so svojou družinou. S pestrého výberu nám padlo do očí „kuvečko“ Sahral blanc, ktorý tvorí mix Veltlína, Sauvignonu a Rulandského šedého. Prekvapujúco vyvážené víno s kvetinkovo-zelenkavou vôňou a decentným dojazdom v nás zanechalo príjemný dojem. Samotné prostredie v štýle „garden party“ mi učarovalo natoľko, až som to musel chvíľami rozdýchať na záhradnej lavičke. Veľmi radi by to so mnou určite rozdýchali aj samotní chlapci Malíkoví, na ktorých bolo vidieť, že lásku k vínu majú naozaj v krvi, a to doslova.
Poslednú zastávku sme zavŕšili u jedného z domácich headlinerov vinárstva Kmeťo. Tu sa o zábavu postaral nielen dokonale harmonický Pinot Gris s výraznou chuťou po mandliach, ale aj ľudová muzika Krutsa Nova. Tá nenechala chladných viacerých návštevníkov, ktorí sa okamžite pustili do tanca, niektorí dokonca aj s pohárom v ruke. Výborne naladení sme len veľmi ťažko opúšťali útroby tejto pivnice. Po ceste sme zaklincovali naše putovanie v pivnici u vinára Ludvíka, kde sme nakúpili zopár fľašiek a urobili niekoľko fotiek s prekrásnou nočnou scenériou.
Musím povedať, že z lokálnych ochutnávok, ktoré sa konajú v širšom okolí mi učarovala práve tá modranská najviac, a to nielen pestrým výberom kvalitných odrôd, ale najmä svojím geniom loci. Tak ako sa snúbi víno, ľudia a prostredie tu v Modre, tak som to nezažil ešte nikde. Naozaj dokonalá symbióza, ktorá stojí za preskúmanie. Určite odporúčam všetkým milovníkom vína, aby si niekedy našli čas a zašli do Modry ochutnať ako chutí víno, ktoré je robené s láskou.
