Strekovský festival vína - Festival, kde kvalita prevyšuje nad kvantitou

Autor: Daniel Poluch | 1.8.2016 o 22:51 | Karma článku: 2,49 | Prečítané:  600x

Celé leto dostávam pozvania na rôzne podujatia, akcie, degustácie či festivaly. Je toho toľko, že už neviem kde je sever. Ale pozvánka na strekovský festival vína vo mne okamžite vzbudila ten záujem, na ktorý som čakal.

Veď ako sa hovorí In Vino Veritas, a tak som sa rozhodol ísť hľadať tú pravdu do Strekova. Minuloročná niekoľkotisícová návšteva naznačovala, že domáci to myslia s podujatím naozaj vážne. Tohtoročné novinky ako vínny vlak či elektronické karty len potvrdzovali zvyšovanie úrovne festivalu. Internetové upútavky lákali na viac ako 500 druhov vína, ktoré mali servírovať desiatky vinárov zo 6 krajín. A k tomu bohatý kultúrny program na 4 pódiách. No neostávalo mi nič len sa zbaliť a vyraziť.

Raňajší príchod na Hlavnú stanicu v Bratislave naznačil, že záujem o festivalový vlak bol vcelku slušný, kde na peróne nedočkavo stepovali desiatky záujemcov. Vlak pristavil na čas o 10.30 a o chvíľu sme boli na trati smer Strekov. Vyrazili som opäť za dobrodružstvom, ale tento krát nie hocijakým.  Po pár minútach nás vo vlaku zaskočila nečakaná správa, kde nám organizátori oznámili, že festivalové vstupenky a degustačné poháre nám nerozdajú ako nám bolo naznačené. Keďže sme boli stále na slovenskom území, táto informácia nás vôbec neprekvapila. Po približne hodine a pol sme úspešne dorazili do Strekova.

Prvý dojem nasvedčoval, že to bude výnimočná akcia, lenže v akom zmysle slova. Vedľa vlakovej stanice čakali pristavené autobusy, ktoré nás mali dopraviť do centra diania. Dosť netrpezlivo tam už čakala moderátorka RTVS s mikrofónom v ruke, ktorá sa len márne pokúšala nahovoriť niekoho na duchaplný rozhovor. Bolo hneď jasné, že dobrovoľník sa nájde len veľmi ťažko, keďže hladina alkoholu u každého účastníka bola na bode mrazu. Náš Tour de Strekov sme odštartovali ľahkým prípitkom Rizlingu Vlašského, ktorý sme obdržali pri organizačnom stolíku spolu s festivalovým preukazom. Po chvíli sme nasadli do autobusu a vyrazili k festivalovému mestečku. Pani organizátorka nám hneď po príchode navliekla náramky na ruku. Aj keď nie tie originálne,  ale hlavne, že aspoň nejaké.  Na otázku o koľkej hodine nás bude čakať autobus odpovedala bez váhania: „Neviem“. Odpoveď ma opäť neprekvapila. V podstate obdivujem ženy, ktoré okamžite vedia presvedčiť o svojich organizačných „kvalitách“. Asfaltovou cestou sme sa dotrepali k vytúženému cieľu. Dobili sme si platobné karty a hor sa do toho.

Na úvod sme vyskúšali lokálnu živánsku a s chuťou sa pustili do degustačného maratónu. Prvé poháriky miestnych vinárov by som označil za uvítacie. Boli to ľahké, vyzreté,  vyvážené suché biele vína, ktoré len predurčili, že každý mok bol vybraný prísnou porotou.  Veľmi príjemne nás prekvapilo vinárstvo Berta, ktorých Sauvignon Blanc, ocenený istou medailou, patril jednoznačne na najlepšie na celom festivale. Vínko svetložltej farby so striebristým nádychom malo naozaj svoje čaro, kde bolo cítiť decentné stopy limetkovej kôry, sladkých bylín a zrelého egreša. Bolo vidieť, že aj samotným chlapcom Bertovým chutí viac ako dosť. Ďalšou zastávkou, ktorá u nás zanechala dojem bola návšteva vinárstva Strekov 1075, kde sme dostali možnosť nazrieť do útrob lokálneho bio vinára pána Mecceho. Ten nás neváhal previesť svojou útulnou pivnicou a vyzradiť nám zopár tajomstiev zo svojho života vo vinici.

 

Povesť najlepšieho vinára jednoznačne obhájilo rodinné vinárstvo Kasnyik, ktorých Tramín Červený bol akoby z inej planéty. Decentné tóny, ktoré sa jemne rozplývali na jazyku v nás zanechali pôsobivý zážitok. Vínko malo jasnú bledo zlatú farbu a disponovalo príjemnými muškátovými tónmi s nádychom ruží a zrelého žltého ovocia. Naozaj lahôdka. Príjemným prekvapením pre nás bola zastávka v netradičnom vinárstve Bio Wine Dominik&Kušický. Ako začínajúci fanúšik bio produktov som zistil, že aj slovenskí vinári si naozaj potrpia na detail. Vo Veľkom Krtíši sa im to darí už viac ako 15 rokov, odkedy vysadili prvý ekologický bio vinohrad. Dodnes sa miestni snažia starať o vinič rýdzo prírodnou formou, kde sa vyhýbajú použitiu chemických pesticídov a hnojív. Je vidieť, že poctivá práca prináša očakávaný výsledok. Môžeme len potvrdiť, že Rulandské Šedé z tohto vinárstva je naozaj svetovou extratriedou. Vínko zlatožltej farby s delikátnou vôňou a jemne kvetinkovou až citrusovou chuťou nás úplne pohltilo. Už teraz sa nevieme dočkať na ďalšie stretnutie.

Celkovú atmosféru festivalu dotvárali stánky s rôznymi gastronomickými vychytávkami. Vyskúšali sme lepeňák, domáci chlieb či ovčí syr. Naozaj výborné. No a čo by to bol festival bez živej muziky. Zastavili sme sa pri každom zo 4 pódií. Paradoxom bolo, že sme takmer všade nedokázali porozumieť textom piesní. Spočiatku som si myslel, že to bol len miestny žart. Opak bol pravdou. Domáci organizátori v tomto prípade spravili škrt cez rozpočet. Maďarskí interpreti dominovali na všetkých pódiách a jediným slovenským umelcom, ktorý sa tu mihol na pódiu bola superstáristka Petra Humeňanská. Nevadí. Ako som vravel, stále sme u nás doma, a preto odpúšťame organizátorom aj toto menšie zaváhanie a snáď sa o rok budeme môcť tešiť viacerým „domácim“ spevákom.  Na záver môžeme len poďakovať za príjemné spestrenie júlového víkendu s nefalšovaným vinárskym zážitkom. Dovidenia a o rok sme tu znova Strekov. Egészségére!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?