Historický futbal - Hra, ktorá nepozná pravidlá

Autor: Daniel Poluch | 21.6.2015 o 18:00 | (upravené 3.4.2016 o 13:32) Karma článku: 2,32 | Prečítané:  416x

Muži milujú futbal, ženy milujú futbalistov. Každý má svoje priority. Odkiaľ však pochádza pôvod moderného futbalu, tuší len málokto. Nie je to ani Brazília, ani Anglicko, ale prvenstvo v tomto prípade prináleží Talianom.

Áno, práve oni sa dnes považujú za priekopníkov momentálne najpopulárnejšieho športu na svete.

Ešte za čias Rímskej ríše existovalo cvičenie nazývané harpastum, počas ktorého udatní bojovníci trénovali svoju odolnosť a agilnosť. Čo sa v tom období presne dialo na ihrisku, ťažko popísať. Drsní bojovníci so zaťatými päsťami robili všetko pre to, aby premohli súperovu obranu. Povolené bolo úplne všetko. Okrem usmrtenia protivníka. Samozrejme, každá strata na živote by mohla byť v neskoršom boji citeľná. Hlavným cieľom bolo zdolať nepriateľovu defenzívu a dopraviť loptu na druhú stranu ihriska. V tom období sa používala jednoduchá improvizovaná lopta z handier a zo zvyškov koží. Miestom, kde sa tento „šport“ postupne rozvinul a spopularizoval, bola Florencia. Jeho veľkými fanúšikmi boli aj Mediciovci, ktorí sa údajne nebránili ani osobnej účasti na nekompromisných súbojoch.

Dnes je historický futbal symbolom hrdosti a prestíže. Každoročne proti sebe nastupujú štyri tímy reprezentujúce štyri historické štvrte. Bieli, modrí, zelení a červení. Dejiskom konania týchto dych vyrážajúcich zápasov je námestie Santa Croce. Hodiny pred zápasom sa uzatvárajú priľahlé ulice, všade hliadkujú karabinieri a tribúny postupne zapĺňajú horkokrvní tifosi. Atmosféra pred zápasom je naozaj bujará, všade počuť pokriky skalných fanúšikov a trúbenie klaksónov. Ešte pred samotným „výkopom“ defiluje uličkami mesta historický sprievod na čele s vlajkonosičom erbu hrdej Florencie. Hneď ako sa zoradia všetci účastníci na ihrisku, kapitán prednesie slávnostný prejav a zápas sa môže začať.

Dvadsaťsedem hráčov na jednej strane a dvadsaťsedem na druhej. Kapitán vyhodí loptu do vzduchu a dlho očakávaný súboj sa začína. Hráči sa pustia do seba bez náznaku akejkoľvek milosti. Chmaty, ťahy či päste lietajú zo strany na stranu. Nikto nedaruje nikomu absolútne nič. Zvíťaziť chce každý. Prvú časť zápasu zdobia najmä súboje jeden na jedného, kde sa obe strany snažia o spacifikovanie súpera, čím chcú umožniť svojim útočníkom dostať sa k protivníkovej bráne.

Treba povedať, že historický futbal pripomína všetko možné, len nie klasický futbal. Práve to ho robí výnimočným. Ľudia sú dostatočne zvyknutí na klasické driblovanie s loptou, ďalekonosné strely na bránu, bravúrne zákroky brankárov či trúchlivé filmovanie hráčov na trávniku. Bohužiaľ, toto vás na zápase historického futbalu nečaká. Práve naopak. Drsné podkopnutia, nekompromisné strhnutia či bezcitné údery do tváre. Diváci s napätím sledujú stretnutie a svojimi hlasnými pokrikmi sa občas zapoja do zápasu.

Postupne sa začnú redukovať sily, keďže hráči nedokážu udržať nervy na uzde, a preto predčasne putujú pod sprchy. Aj keď samotná hra nemá priveľa pravidiel, porušenie aj tých zopár neujde šiestim rozhodcom, dôkladne sledujúcim priebeh hry. Postupné ochudobňovanie tímov znamená, že protihráči čoraz častejšie prenikajú k obrannej línii súpera. Zápas dostáva čoraz viac dynamický nádych, čo, samozrejme, neudrží talianskych tifosi chladnými. Tí neustále ženú svojich miláčikov dopredu. A vtom zrazu prichádza vytúžený moment. Bieli sa dostávajú k bráne modrých a lopta končí v sieti. Gól, v tomto prípade caccia, si hráči vedia vychutnať do sýtosti. Tribúny burácajú, tifosi kričia, trúbia a skandujú naučené pokriky. Po nekompromisných päťdesiatich minútach sa zápas končí. Diváci odchádzajú s nezabudnuteľným zážitkom a hráči s odreninami a monoklami. Zápas bol v každom prípade výnimočný pre obe strany.

Tohtoročné semifinálové súboje prebehli v súlade s pravidlami, a celá Florencia sa môže teda tešiť na veľkolepé finále. To sa odohrá už tradične 24. júna počas sviatku sv. Jána, miestneho patróna, ktorého domáci nesmierne uctievajú. Nastúpia v ňom bieli, ktorí si poradili v dramatickom zápase s modrými v pomere 3,5 : 2. Ich protivníkom budú „verdi“, teda zelení. Tí sa po ročnom čakaní opätovne predstavia vo finále a už teraz si brúsia zuby na víťaznú trofej v podobe florentskej kravy Chianiny, z ktorej sa neskôr pripravia slávne florentské steaky pre všetkých členov tímu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?